Kráľ (ne)zomrel, nech žije kráľ!

Autor: Petra Kováč | 11.6.2014 o 2:43 | (upravené 11.6.2014 o 10:12) Karma článku: 4,65 | Prečítané:  1221x

Čerstvo abdikovovaný španielsky kráľ Juan Carlos je vo svojej krajine veľmi oblúbeným monarchom, aj napriek mnohým aféram spojených s jeho menom. Žial v Španielsku sa nájdu aj nevdačníci, ktorí jeho osobu hanobia. Títo však zabudli, že keď už skoro prišlo k najhoršiemu, Juan Carlos preukázal kráľovskú odvahu, bol to on, kto túto krajinu zachránil a mali by mu byť neuveriteľne vďační.  

Ako budúci kráľ prišiel na svet v nevhodnom čase. V deň jeho narodenia, 5. januára 1938 na tom španielska monarchia nebola najlepšie. Jeho starý otec Alfonso XIII. opustil trón už v roku 1931, kedy kvôli republikánom utiekol do exilu v Ríme. Kým Juan Carlos Alfonso Victor María de Borbón vyrastal ako normálny chlapec v rímskom kráľovskom príbytku, v Španielsku si v občianskej vojne Francisco Franco vybojoval titul doživotného generalísima. Ako hlava štátu vládol v Španielsku ako diktátor bez kráľa až do roku 1975. Už pri narodení sú teda šance, že sa Juan Carlos raz dostane na kráľovský trón veľmi malé. Jeho otec, Don Juan de Borbón a Battenberg bol Francom poslaný do doživotného exilu v Portugalsku. 

Bol to naozaj zlý kráľovský začiatok. Juan Carlos vyrastal v Ríme, potom v Estorile pri Lisabone, neskôr na švajčiarskom internáte. Skutočné zrodenie tohto nového španielskeho kráľa sa však udialo o desať rokov neskôr, 25. augusta 1948. Vtedy sa Fancova jachta "náhodou" stretla pri meste San Sebastián s jachtou Dona Juana de Borbón. Franco tlačil na otca, že Juan Carlos sa môže stať kráľom len vtedy, keď  on - diktátor - bude dohliadať na jeho výchovu v Madride. Kráľovská povinnosť zvíťazila a vtedy sa len desať ročný Juan Carlos presťahoval do Madridu, kde je ďaleko od rodiny pod drobnohľadom krutého diktátora. Po tom, čo ukončil štúdium na Líceu Sv. Isidra, nasledovala vojenská služba a štúdium práva na madridskej univerzite Complutense. 

Jeho mladosť je žiaľ spojená aj s jedným tragickým momentom, ktorý sa udial počas prázdnin v Estorile. Píše sa 29. marec 1956, Juan Carlos a jeho o štyri roky mladší brat Afonso v ich rodinnej vile trávili popoludnie čistením zbraní, keď sa z Carlosovho revolveru uvoľnila guľka. Zásah do hlavy - Alfonso umiera. Otec odhdil zbraň okamžite do mora, nasleduje policajné vyšetrovanie, vinník neexistuje. Od tohto momentu má Juan Carlos jeho typický smutný pohľad...

Znovu sa naučil smiať až keď sa po svojom štúdiu oženil 14. mája 1962 v Aténach s mladou princeznou Sofiou, dcérou vtedajšej gréckej kráľovnej Friederike, ktorá má vo svojom rodokmeni troch nemeckých cisárov. Spolu sa sťahujú do paláca Zarzuela a majú tri deti. Elena 1963, Cristina 1965 a - konečne - Felipe 1968.

Nikdy by sa však nestal kráľom, keby sa v 60-tych rokoch neprejavil jeho chameleónsky inštinkt a neprispôsobil sa podmienkam despotického Franca. Ten nakoniec vo svojom závete napísal, že po jeho smrti sa Kráľ Juan Carlos má stať novou hlavou štátu. V pamäti zostáva veta, ktorú diktátor povedal svojmu adoptívnemu synovi: "Ty aj tak spravíš všetko inak ako som to robil ja." A kráľova odpoveď: "Možno mi Španieli odovzdajú korunu na zamatovom vankúši, rovnako sa však môže stať, že príde polícia s príkazom na moje zatknutie."

A oboje sa stalo. Keď Franco po dlhej chorobe 20. novembra 1975 umrel, len o dva dni neskôr bol Juan Carlos parlamentom vyhlásený za kráľa. Španielsko sa teší a oslavuje, pretože na ceste k demokracii neležia už skoro žiadne prekážky. Mnoho ľudí však oplakáva koniec skoro 40 rokov trvajúcej Francovej fašistickej diktatúry. A tak už o šesť mieruplných rokov prichádza priam groteskný pokus o puč. 

23. februára 1981 o 18:18 prichádzajú žandári a polícia v opancierovaných autách pred parlament. Poslanci sa práve chystali hlasovať. Kráľ Juan Carlos bol v tom momente na ceste k svojmu squashovému ihrisku. O 18:20 vtrhol do parlamentu veliteľ Antonio Tejero so zdvihnutým revolverom, lakovaným trojrohým klobúkom na hlave, kričal "Všetci na zem! Preč s demokraciou!" a niekoľko krát vystrelil do vzduchu. Všetci v miestnosti sa báli o svoj život. 37 dier v strope rokovacej miestnosti ešte stále pripomína tento deň.

Kráľ organizuje v kancelárii so svojimi pomocníkmi a technikmi protiúder. Svojmu vtedy len 13-ročnému synovi Felipemu prikazuje "v tomto momente sedieť vedľa neho a ani na sekundu sa neprestať sústrediť", pretože ide o neuveriteľne dôležitý moment pre Španielsko. Juan Carlos sa ako vrchný veliteľ vojsk telefonicky spája s generálmi a každého z nich presvedčí k prísahe vernosti kráľovskej korune. Všetci, ktorí v tento večer dúfali, že kráľ vyjadrí puču súhlas boli zlomení. Jeden z nich bol aj genral Del Bosh, ktorý dokonca do telefónu kričal: "Nech žije kráľ! Viva El Rey!"

"23 F", ako Španieli tento deň nazývajú, sa stáva víťazným dňom Juana Carlosa. V noci o pol druhej sa cez španielsku televíziu prihovára svojmu národu: "Nepripustím žiadnu zmenu. Všetci generáli počúvajú moje rozkazy. Puč skončil." Pochopil to aj Tejero. Okolo siedmej hodiny ráno sú pučisti zatknutí. Juan Carlos I. sa v túto noc potvrdil svoju autoritu a vďaka svojej odvahe a odhodlaniu sa stal skutočným kráľom o ktorom nikto nemôže pochybovať. Národ ho po tejto noci miluje a s hrdosťou ho kráľom nazýva.

Keď sa Juan Carlos s niekým stretol viac krát, automaticky mu tyká. Pre kráľa, ktorý pochádza z ľudových podmienok je to viac ako pochopiteľné. Aj jemu smú jeho priatelia a známi tykať. 

Vo voľnom čase sa venuje jachtingu, ktorý je neho vášňou. V roku 1972 dokonca na Olympijských hrách v Kieli obsadil pre Španielsko 15-te miesto v dračej regate.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?